O štátom riadenom dopingu v ČSSR

Legendárny diskár Imrich Bugár mal pred MS 1987 pozitívny dopingový nález. Tvrdí to český denník MF Dnes, ktorý získal dokumenty o tom, že v socialistickom Československu riadil doping športovcov štát.

Nechápem to, dodnes som presvedčený, že som bol čistý ako slovo božie, — reagoval.

Keď mu redaktor denníka ukázal archívny dokument s výsledkami testov, bývalý diskár povedal, že ho vidí prvýkrát v živote. Bugára, zlatého medailistu z MS 1983 v Helsinkách, testovali pred MS 1987 v Ríme na anabolický steroid metandiedon. Kontrolu uskutočnil vtedajší Ústav národného zdravia v Prahe, ktorý mal na starosti rozdeľovanie podporných prostriedkov a bdel nad tým, aby sa na medzinárodných podujatiach predstavili iba ,,čistí“ športovci. Občas to však nevyšlo. Po finále Európskeho pohára v atletike v Moskve v roku 1985 diskvalifikovali pre doping guliara Remigiusa Machuru a diskárku Zdeňku Šilhavú.

„Chcel som vtedy zverejniť pravdu, ale nenašiel som odvahu. Mal som deti, rodinu,“ uviedol niekdajší riaditeľ Ústavu národného zdravia Pavel Stejskal. Dôveru distribuovať dopingové látky dostali len vybraní lekári. Ich kolegovia v športových zväzoch často ani netušili, čo sa deje.

O štátom riadenom dopingu v ČSSR
Korene štátneho dopingu siahajú podľa objavených dokumentov do obdobia pred olympiádou v Montreale 1976. V tajnej správe pré šéfa športu v ČSSR Antonína Himla sa uvádza: ,,Racionálna aplikácia anabolík prispeje k politickej propagácii športu v socialistickom štáte a k upevneniu prestíže republiky.“ Éra ,,socialistického dopingu“ sa skončila až v júni 1989, keď Československý zväz telesnej výchovy vydal smernicu ukončujúcu riadené podávanie anabolík.

Povedali o dopingu

„Netvrdím, že to bolo čisté, ale na druhej strane vravím: skúste brať sto miligramov a netrénovať. Boli takí frajeri pretekári, ktorí si mysleli, že len vďaka dopingu zdvihnú činku. Bez tréningu nikto nezdvihol činku, ale ani nehodil guľou či diskom. Skrátka, aj keď bol doping, muselo sa drieť. Pomáhal k tomu, aby sa dalo s maximálnou intenzitou trénovať. Nikomu sme to do huby nestrkali. Všetci to brali dobrovoľne. Kto chcel byť v tom čase najlepší, a to sa nebavím o českých vzpieračoch, ale aj o o svetovom vzpieraní, tak bral. Nikto nezdvihne nad 220 kíl bez dopingu. Ani dnes.“ Emil Brzoska, bývalý tréner československých vzpieračov

„Dnes to všetci cítime. Bola to prasačina.“ Petr Krejčí, niekajší tréner bežkýň na lyžiach

Zaremba: Po roku 1982 sa to zvrhlo Otvorene hovorí o dopingu olympijský víťaz vo vzpieraní z Moskvy 1980 Ota Zaremba. „V našej ére už bol systém dopingu dokonale prepracovaný. Brali sme stenolon na spevnenie svalstva dva, maximálne štyri týždne. Potom nasledovala dôkladná zdravotná kontrola, takže sme si boli istí, že sa nemôže nič stať. Po roku 1982 sa to však zvrhlo. K týmto prostriedkom sa už mohol dostať hocikto a niektorí športovci to preháňali,“ uviedol vzpierač pred dvoma rokmi v rozhovore pre Pravdu.
Ota Zaremba, bývalý vzpierač

Zdoje pre článok:
Ministerstvo vnútra SR, dennik PRAVDA, denník MF Dnes, archívne materiály, dobová dokumentácia, citácie športovcov a trénerov,